História

Najstaršia písomná zmienka o existencii obce pochádza z urbáru Muránskeho panstva z roku 1549, v ktorom habsburský generál Mikuláš zo Salmu spísal práva a povinnosti obyvateľov horehronských osád, medzi nimi aj Heľpy. V tomto súpise sa uvádza, že v Heľpe žijú bratia Jakub a Peter Heľpänskí na spoločnej usadlosti, kde chovajú 250 oviec.

Teda najstaršími doposiaľ zistenými obyvateľmi obce boli pastieri oviec, nazývaní valasi.  S rozširovaním plôch poľnohospodárskej pôdy sa postupne venovali aj pestovaniu poľnohospodárskych plodín a chovu dobytka. Takto sa z pôvodných pastierov už v 17. stor. stávali roľníci.

Z klimatického pohľadu sa územie obce zaraďuje do mierne chladnej oblasti s priemernou teplou v júli medzi 12 – 16 °C.  Keďže chotár obce sa rozprestiera vo veľmi rozdielnych nadmorských výškach, výrazne sa tu prejavujú znaky výškovej zonálnosti klimatických ukazovateľov. Najvyššie položené časti územia Heľpy, vrcholové partie hrebeňa Nízkych Tatier, sú už súčasťou územia Národného parku Nízke Tatry. Do južnej časti chotára zasahuje významná štátna prírodná rezervácia Veľká Stožka.

Z hľadiska náboženskej štruktúry obce mali v 16. storočí prevahu evanjelici nad katolíkmi. Neskôr sa obec preorientovala výlučne na katolícke náboženstvo. Heľpania si postavili drevený kostolík, neskôr si utvorili svoju farnosť a v roku 1806 si veriaci začali stavať nový kostol.

V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca v horehronských železiarňach. V období prvej Slovenskej republiky sa ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie, obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok Krivuľa, ktorý preteká obcou.

Po revolúcii v roku 1989 sa tempo rekonštrukcie a investičných akcií ešte zvýšilo. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne rozvody, zrekonštruovalo sa námestie obce, postavila sa nová fara, dom smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa okolie kostola a ulice dostali nový asfaltový koberec.

Na skrášľovaní životného prostredia a na zvyšovaní životnej úrovne obyvateľov obce sa podieľajú viaceré občianske a záujmové združenia. Medzi najaktívnejších patrí dobrovoľný hasičský zbor. Rozvíja sa športová činnosť, ktorá je sústredená do rôznych oddielov. Kultúru reprezentujú 3 tanečné a spevácke súbory. Miestna pobočka Základnej umeleckej školy vychovala viacerých mladých umelcov, ktorí reprezentujú Heľpu.

Od roku 1966 sa každoročne konajú koncom júna Horehronské dni spevu a tanca. Začiatkom júna je to detský folklórny festival Kolovrátok a koncom augusta Prehliadka vojenských folklórnych súborov.

Obec Heľpu navštívil aj známy umelec, fotograf, filmár a hudobník – Prof. Karol Plicka,  ktorý sa vyjadril, že tu našiel kroje, zvyky a ľudí v najčistejšej podobe. V roku 1928 natáčal v obci hry heľpianskej mládeže, ktoré zaradil do dokumentárneho filmu Za slovenským ľudom a v roku 1933 do filmu Zem spieva. Film Zem spieva bol zaradený do klenotnice svetového fondu umenia. Boli tu zaznamenané zvyky, obyčaje, životný štýl a dobové kroje pre budúce generácie.

V obci pôsobili aj ďalší umelci, z ktorých treba spomenúť maliara Janka Alexyho, Zolu Palugyuaya a spisovateľa Jozefa Cígera Hronského, ktorý námety pre svoje knihy Jozef Mak a Brondove rozprávky čerpal z heľpianskeho prostredia.

Heľpa si pre svoju nádhernú scenériu našla svojich obdivovateľov, ktorí sa do tohto kraja veľmi radi vracajú.
 
Aktualizované 8.3.2011