Priadky 2008

Priadky 2008

Ľudia už od pradávna včleňovali do svojich čarovných predstáv o svete medzníky ročných období, najmä zimný a letný slnovrat, neskôr aj jarnú a letnú rovnodennosť. Zmeny súvisiace najmä s prácou, ktorú naši predkovia vykonávali. Nepoznali všetky zákonitosti, nemali také vedomosti ako majú ľudia dnes. Tak, ako si predstavovali človeka, tak si predstavovali aj prírodu.

             Po stáročia ich organizovali dospelé dievčatá, boli príležitosťou pre spoločenský život mládeže.
     Dievčatá požiadali gazdinú o dovolenie chodiť k nej na priadky, alebo ako sa tiež hovorilo, do vrstvy či kúdeľnej izby, kúdeľnej chyže. Bolo zaužívané chodiť po celú zimu do jedného domu. Mládež vyhľadávala také domy, ktoré obývali menšie rodiny bez malých detí. Dievčatá sa museli postarať, aby mali počas priadok teplo a svetlo, preto každá priniesla pod pazuchou okrem priadze aj polienko na kúrenie a ak sa svietilo petrolejom, kupovali ho zo spoločných peňazí.

     Priadky sa začínali v druhej polovici októbra, najneskôr však po 1. novembri, a trvali do konca fašiangov. Zúčastňovali sa ich dievčatá od štrnástich, pätnástich rokov, keď už prácu primerane ovládali. Po prvý raz neprišlo dievča z vlastnej iniciatívy, ale až keď ju staršie priateľky vypýtali od matky.

       Príchod dievčaťa na priadky bol znakom, že ho možno považovať za dospelé. Priadky sa schádzali okrem soboty a nedele po celý týždeň, aj keď sa nezamestnávali pradením každý večer. Podľa dávnych predstáv sa vo štvrtok a sobotu nemalo priasť, aby ostali s vlkmi v dobrom priateľstve, pretože v opačnom prípade by im roztrhali ovce. Ak žena nedodrží spomínaný zákaz, budú jej v čase najsúrnejších letných prác hnisať prsty. Postupne sa vianočné chápanie štvrtku oslabovalo a obmedzovanie prác sa zredukovalo na pradenie. Neskoršie vznikla tradícia venovať štvrtkové večery iným ženským prácam. Tejto obyčaje sa pridržiavali aj dievčatá na priadkach. Buď prinášali šitie, vyšívanie, perie na páranie, alebo vykonávali takéto práce pre hostiteľskú domácnosť. Dievčatá vo štvrtok síce priadli, nie však pre seba, ale pre domácu gazdinú. Mali k dispozícii izbu a bolo ich povinnosťou udržiavať v nej poriadok. Izbu využívali aj na rôzne hry a tanečné zábavy, preto po skončení priadok dievčatá izbu vymazali, opravili otlčené steny, pec a celú miestnosť vybielili.

      Mládenci prichádzali na priadky v tzv. dievocké dni, ktorými boli utorok a štvrtok. Miestami mohli prísť mládenci aj v iné dni, no nikdy nie v piatok. Vo vyhradených dňoch boli mládenci netrpezlivo očakávaní, najmä ak boli priadky súčasne vo viacerých domoch. Ak dlhšie neprichádzali, dievčatá sa uchyľovali k rozličným čarom, pomocou ktorých sa usilovali mládencov prilákať. Najdôležitejšia bývala obvykle niť usúkaná z priadze všetkých prítomných dievčat, no boli známe aj iné spôsoby. Dievčatá sa vybrali z domu, do ktorého mládenci najradšej chodili na priadky. Tri razy zahryzli do dreveného obločného rámu, spod prahu tri razy rukou zhrabli zem a pritom odriekali.

Svätý Peter, svätý Ďur,
všetkých parobkov
do našej vrstvy dur.
Svätý Peter, svätý Ďur,
všetkých parobkov
z tejto vrstvy do našej vrstvy.

        Potom utekali so zemou do svojej vrstvy (izby), rozsypali ju pod lavice, pričom opakovali prvú časť zariekania. Tretí raz ju odriekali pri pálení niet, spradenej z vlákien, ktoré vzali zo všetkých kúdelí. Spomínaný prostriedok použili vtedy, keď sa domnievali, že ich vrstvu niekto začaroval, a práve dym z nite mal kúzlo prekaziť.
Pri priadkach bol čas na prácu a na zábavu rozdelený. Najintenzívnejšie sa priadlo hneď zvečera, kým neprišli mládenci, alebo pokiaľ dievčatá neboli ospalé. Driemoty premáhali rozmanitým spôsobom.

       Kým dievčatá priadli, mládenci si krátili čas hrou v karty, alebo si sadli k dievčatám. Nejeden pošepol svojej vyvolenej, aby vyšla za ním do pitvora, že jej chce niečo povedať. Keď sa dievča zdráhalo, uchytil jej vreteno, vybehol s ním von a dievča pravdaže za ním. Iný v nestráženej chvíli nasypal do kúdole soľ alebo štipľavú papriku, šikovnejší vložil aj nádobku s vodou, takže sa dievča pri práci polialo. K obľúbeným žartom patrilo podpáliť kúdeľ priadke, ktorá zadriemala.

       Dievčenské priadky sa nekonali vždy osobitne, na priadky chodili dievčatá spoločne so ženami. V takejto zostave mali mládenci menej možností preukazovať dievčatám rôzne pozornosti, na druhej strane sa do rôznych žartov zapájali aj mladšie ženy, ba i muži. Na týchto priadkach sa rozprávalo o zaujímavých zážitkoch a novinkách v obci, vítaní boli rozprávači, mužom pripadla tiež úloha spríjemňovať priadky čítaním zábavných a napínavých príbehov, kým ženy sa venovali predovšetkým práci. Priadky sa uchyľovali dokonca k čarám, aby im pribudlo viac nití ako ostatným.